Budovy nemusia dýchať, ale ľudia ano! Jednou ze základních vlastností kvalitného bývania by malo byť zaistenie čerstvého vzduchu a priebežné odvádzanie vlhkosti z interiéru. To v tejto dobe zateplených budov nezaisťuáje mikroventilácia okien ani netesnosti, ale systém riadeného vetrania.
Vzduchotesnosť zaisťuje spojitá vzduchotesniaca vrstva, která musí byť precizne zrealizovaná. Všetky napojenia konštrukcií a stavebné otvory sú zatesnené špeciálnými páskami (napr. Airstop flex lepiaca páska). Okrem tepelných strát táto vrstva chráni konštrukcie pred vplyvom vlhkosti, ktorá sa šíri cez netesnosti.
Základné požadavky na priedušnosť
Celkovú priedušnosť obvodového plášta budovy stanovuje norma ako hodnotu n50 [h−1] celkové intenzity výmeny vzduchu pri tlakovom rozdiele 50 Pa. Čím je menšia tato hodnota, tím je väčšia vzduchotesnosť stavby. Pre pasívny dom s nuteným vetraním so spatným získaním tepla je hraničná hodnota 0,6 h−1. Za jednu hodinu sa teda samovoľne v budove nesmie vymeniť viac ako 60 % vzduchu z celkového objemu budovy.
Vysoká priedušnosť obálky budovy pochopitelne vedie aj k vyšším tepelným ztrátám, které behom projektovania budovy spravidla nie sú zohľadňované. Skutočné vlastnosti budovy môžu byť niekedy výrazne horšie ako navrhované a v krajnom prípade môže prísť k poddimenzovániu tepelnej sústavy. Vo výpočtoch sa rovnako uvažuje s viacerými faktormi ovlyvňujúcimi konečné hodnoty strát, napríklad s množstvom fasád vystavených pôsobeniu vetra, s výškou budovy a pod.
Netesnosťami môže prúdiť teplý vzduch z interiéru do exteriéru, a pôsobiť ako nositeľ vlhkosti. Tento efekt nie je vôbec zanedbateľný. Vzduch prúdiaci špárou širokou 1 mm a dlhou 1 m (pri teplote v interiéri 20 °C a relativnej vlhkosti 50 %) môže denne z interiéru prieniesť okolo 360 g vody (ročne 10–15 kg vody) vo forme vodnej pary. To je niekoľkonásobne viac ako pri vlhkostnom toku v dôsledku difúzie vodných par a je prakticky nemožné, aby sa také množstvo účinne odparilo.
Čo sa potom môže stať? Tieto pary sa hromadia vo vrstvách konštrukcií do nasiakavých materiálov. Pri teplotných rozdieloch potom kondenzujú na chladnejších miestach alebo rozhraniach materiálov s rôznym difúznym odporom. Takéto podmienky sú ideálne pre vznik pliesni a húb, ktoré môžu spôsobiť rosiahle škody na konštrukciách. Vznik pliesni na strane interiéru je spôsobený nasiaknutím vonkajšieho izolantu, čím sa radikálne znižuje jeho izolačná schopnosť. Vytvára sa tak tepelný mosť a zvyšuje sa možnosť kondenzácie vlhkosti na vnútornom povrchu. Dôkladne urobená vzduchotesniaca vrstva zlepšuje ochranu konštrukcie pred vlhkosťou a zvyšuje tak životnosť celej stavby.
Materiály pre vzduchotesné spoje
Lacné náhrady v podobe kancelárskych a podobných pások určite nezaručia trvanlivé utesnenenie stavby. Také materiály s nízkou pevnosťou, priľnavosťou a obmedzenou životnosťou sú rizikové a môžu úplne znehodnotiť vynaložené úsilie. Preto je vhodné používať pásky od renomovaných výrobcov napr. Airstop flex lepiaca páska.
Dôležité je venovať pozornosť vzduchotesnosti už vo fáze plánovania a koordinovať návrh s ostatnými profesiami ( vzduchotechnika, inštalácie a pod.). Následne pri realizácií je potrebné všetky zainteresované strany informovať o požiadavkach na vzduchotesnosť.